Druhý stupeň absolvoval sociálno-psychologický výcvik

foto

Školský rok začal tentokrát pre druhý stupeň našej školy intenzívne a tak trochu inak – hneď v úvode absolvovali všetky ročníky trojdňový sociálno-psychologický výcvik.

Stretla som sa s otázkou: nie je to zbytočne priskoro? To už deti na základnej škole majú riešiť také zložité veci? O čo tam vlastne ide?

Za zložitým názvom sa pritom skrýva hra. Avšak hra cielená, premyslená. Hra ktorá umožňuje deťom rozmýšľať a rozprávať o dôležitých témach, ktoré sa ich intenzívne týkajú: rovesnícke vzťahy ktoré sa stávajú s nadchádzajúcou pubertou komplikovanejšími, šikana a obrana pred ňou. A potom témy zložitejšie a hlbšie- otázka osobnej identity (kto som, ako sa vnímam; veci a hodnoty čo sú pre mňa v živote dôležité), otázka autorít (kto sú moje vzory? Koho som ochotný nasledovať a prečo? Kde sú moje hranice?), a témy každodenného života (komunikácia s druhými, ako si prejaviť rešpekt, ako udržať dobré vzťahy, čo s nadávkami a ako sa im brániť). A mnohé ďalšie, výsostne ľudské témy.

Ak by niekto čakal, že dané témy sú príliš dospelácke a deti neoslovia, bol by prekvapený. Hra je deťom blízka; umožní im správať sa spontánne, vtiahne ich a zapojí. A to zapojenie sa prejaví aj v následnej potrebe diskutovať. Možno si to neuvedomujeme, ale deti majú v skutočnosti málo priestoru na to, aby mohli diskutovať o témach čo ich trápia, o vzťahoch, o konfliktoch, o veciach s ktorými si nevedia rady. A keď im vytvoríme priestor, sú doslova nezastaviteľné. Každý jeden chce byť vypočutý, každý má vlastnú skúsenosť o ktorú sa potrebuje podeliť. A my dospelí zostaneme niekedy prekvapení nad hĺbkou a kvalitou analýz, ktorých sú deti vlastne schopné. Jediné čo potrebujú je – vytvoriť im priestor. A citlivo ich na tej ceste viesť.

Náš každodenný život je životom v spoločnosti iných ľudí. Naša schopnosť porozumieť druhým, nadväzovať s nimi zmysluplné vzťahy, riešiť konflikty, komunikovať aj načúvať, spolupracovať aj presadiť svoje ciele, je pre našu životnú spokojnosť a úspešnosť často oveľa dôležitejšia, než faktické vedomosti, na ktoré sa škola prevažne orientuje. Kto nás však naučí všetky tieto „mäkké“ zručnosti? A kedy a kde je ten správny čas začať sa ich učiť?

Ako lektor-tréner v rámci firemných školení trénujem dospelých ľudí.Moja skúsenosť hovorí, že väčšina z nás, dospelých, neustále potrebuje tieto zručnosti rozvíjať. A že tento proces je procesom celoživotného osobnostného rastu a neustáleho učenia sa.

Nikdy nie je priskoro začať. Škola je ideálnym prostredím, kde sa vieme učiť nielen ako pracovať s informáciami a naberať faktické vedomosti, ale aj to, ako byť spokojnejším, úspešnejším človekom s kvalitnými medziľudskými vzťahmi. A ako preberať zodpovednosť za tento aspekt života do vlastných rúk.

Ak sa teda pýtame, či tento spôsob rozvoja má svoje miesto v základnej škole – moja posledná skúsenosť s deťmi z ESŠ hovorí jednoznačne áno.

Alexandra Auxtová,
školský psychológ, lektor, tréner

 

Sociálno-komunikačný výcvik je aktivitou školy, ktorá má svoj zmysel nielen vo vzdelávaní, ale aj v samotnom živote našich žiakov. Avšak bez Vás, ktorí za tým všetkým stojíte, by sa to všetko nezrealizovalo.

Chceme veľmi pekne poďakovať za obidva týždne sociálno-komunikačného výcviku, za ochotu, spoluprácu, za čas (aj voľný), ktorý ste venovali žiakom. Za Vašu kreativitu, opateru, organizáciu jednotlivých výcvikov na mieste činu. Veľmi si vážime Vašu prácu, prácu triednych učiteľov, ale aj tých, ktorí im zodpovedne a neúnavne pomáhali počas dní či nocí.

Veľká vďaka patrí pani psychologičkám Mgr. Alexandre Auxtovej a Mgr. Márii Vitkovej, ktoré mali pod palcom psychologický výcvik v 6. a 7. ročníku. Sme vďační za spoluprácu s CPPPaP v Martine, ktorá je funguje už veľa rokov, PhDr. Vierke Michalkovej a Mgr. Ingrid Hreusovej za usmernenie v profesionálnej orientácii žiakov 8. a 9. ročníka a iné zaujímavé prednášky a aktivity týkajúce sa pálčivých problémov v spoločnosti. MUDr. Anne Olajcovej a MUDr. Jozefovi Holjenčíkovi, ktorí sa obaja popasovali s pubertou, dospievaním a vážnymi otázkami dospievajúcich detí. V neposlednom rade pani policajtke npor., PhDr. Ľudmile Húskovej, PhD., ktorá si zobrala na starosť ťažké témy o šikanovaní, závislostiach, trestno-právnej zodpovednosti, čo sa týka už aj niektorých našich žiakov. Tieto témy nemôžeme len tak prehliadať, ale venovať im patričnú pozornosť.

V tomto školskom roku na ranných stíšeniach rozoberáme Žalm 127,1: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia…“

Snažíme sa byť staviteľmi, ktorí stavajú svoj dom na skale, aby bol pevný a vydržal nejednu búrku. Je pre nás dôležité viesť našich žiakov touto cestou a ukázať im spôsoby rešpektovania seba samého a ľudí okolo nás v spojení s Pánom Bohom. V tomto smere ďakujeme ThDr. Janke Bosákovej, PhD., Mgr. Tomášovi Gulánovi a Mgr. Ľubošovi Froľovi za ich duchovné vedenie.

Nevymenovala som všetkých, ktorých sa poďakovanie týka. Sú to tí „neviditeľní“ triedni učitelia, ktorých prácu vidieť až neskôr – v živote ich zverencov -, ale je o to dôležitejšia. Ich ochota počúvať, riešiť problémy, smiať sa a možno niekedy aj plakať spolu s deťmi – to je len zlomok práce, ktorú každý deň v škole robia.

Základom dobrej školy je tímová práca mnohých dôležitých ľudí – učiteľov a priateľov školy.

Bez Vás by to nešlo.

Ďakujeme.

Zuzana Ruttkayová, zástupkyňa pre II. stupeň ESŠ